utorok, 23. októbra 2012

Najobľúbenejšia torta - Parížska


Tak som na chvíľu späť. Viem, viem aj sa hanbím. Nebudem sa vyhovárať. Aktivít veľa, času málo. Ale teraz som chorá, ležím a napadlo mi využiť čas a zásoby vo foťáku a uverejniť jednu z najobľúbenejších tort aké poznám. A ešte aj rýchlu a jednoduchú. A bez múky. Je to pani Parížska torta. Receptov je veľa. Dlho som používala jeden ale po ochutnaní tohto som už ani nepátrala. Je jednoducho dokonalý! Treba vyskúšať a presvedčiť sa.

Potrebujeme:

Korpus:
100-120 g mletých orechov
5 vajec
5 lyžíc práškového cukru
na špičku noža prášok do pečiva
2 lyžice kakaa alebo aj viac, záleží od druhu
Krém:
2 šľahačky
2 lyžice práškového cukru
1 vanilkový cukor
2 lyžice kakaa - ja mám Van Houten a dávam aj viac, podľa farby
podľa potreby stužovač

Žĺtka vymiešame s cukrom, bielka vyšľaháme a pomaly primiešavame k žĺtkom aj s mletými orechmi, kakaom a práškom do pečiva. Pečieme vo forme 23cm alebo 26 cm pri 180 st. cca 30 min. Kontrolujeme vpichnutím špajle do stredu, ak ju vytiahneme suchú, je hotovo.

Šľahačku s práškovým cukrom, vanilkovým cukrom a kakaom uvaríme deň vopred a dobre vychladíme. Ja od istého času šľahačku nepreváram, lebo ešte sa mi nestalo, že by sa nevyšľahala alebo stihla pokaziť. Ale ak sa obávate, prevarte. Na druhý deň teda vyšľaháme.


Korpus potrieme lekvárom, najlepšie ríbezľovým alebo nejakým iným, kyslým. Nanesieme šľahačku a posypeme čokoládovými hoblinami.

utorok, 10. júla 2012

Butterfish s krémovým špenátom a julienne zeleninkou

Momentálne fičíme na tejto dobrote. Až na tú zeleninku je to veľmi rýchla záležitosť. Potrebujeme mrkvu, petržlen a kaleráb. Tie si nakrájame na tenké slížiky, tzv julienne style. Je to veľká otrava ale určite sa to oplatí, lebo je to zároveň aj veľká dobrota. Udusíme si to na masle cca 10 minút, aby bolo al dente, jemne posolíme. 

Zatiaľ si pripravíme špenát. Ja som použila čerstvý. Prepláchneme ho a odštipneme stopky. Na plátky pokrájaný cesnak opražíme na troške olivového oleja a pridáme špenát. Posolíme a chvíľočku dusíme, kým zvädne. Potom pridáme celé pomazánkové maslo, ja som použila Bánoveckú nátierku. Skvele špenát dochutí.

Rybku si posolíme a upečieme na 15 minút vo vyhriatej rúre.
Servírujeme.
Ľahká, rýchla a chutná večera je na svete:-)

utorok, 26. júna 2012

Pažítkové pesto

Premnožila sa mi mierne v záhrade pažítka a tak som dumala, čo s ňou. Zamrazená už je, tak čo takto pesto. A veru, ukázalo sa to ako dobrý nápad. Úplne jednoducho a tak chutne. S cestovinkami som si to vážne užila:-)
Potrebujeme na to hrsť opražených lieskovcov, dve hrste pažítky, hrsť nastrúhaného parmezánu, olivový olej a soľ podľa chuti. S tými orieškami sa fantázii medze nekladú, môžete použiť určite aj vlašské orechy a asi najlepšie sú píniové, tie som však práve nemala doma.
Všetko to spolu zmixujeme, podľa potreby, chuti a od oka pridávame čo nám tam chýba. A servírujeme napríklad aj takto...

streda, 16. mája 2012

Barcelona nielen na tanieri

Do Barcelony som túžila ísť od chvíle, keď som uvidela film Vicky, Kristina, Barcelona. Mal takú príjemnú atmosféru, bol plný zapadajúceho slnka a pohody, že som si povedala, tam raz chcem ísť. A ešte navyše tam môj mužík bol tri krát na služobnej ceste a farbisto mi o tom vždy rozprával.
Teraz sa nám to podarilo, na pár dní a odtrhnúť od povinností a spraviť si krátky ale o to intenzívnejší výlet. Zopár fotiek som pre Vás pripravila, aj keď to dalo veľkú námahu z toho množstva krásnych vecí vybrať iba pár.
La Rambla. Najznámejšia ulica v Barcelone, s promenádou, kvetinovým trhom a množstvom živých sôch. Lemovaná je stromami, kaviarňami, reštauráciami. Spája stred mesta s prístavom a je na nej úžasný, fantastický, farebný trh, kde majú všetko! Poukladané ovocie, každé na vlastnom liste, krabičky so zmesou ovocia, ovocné šťavy od obyčajných až po exotické, čisté alebo miešané s kokosovým mliekom....jednoducho RAJ.
Spomínané šťavy.
Čerešne poukladané stopkami hore!
Rôzne druhy korenia s rôznymi druhmi sušených hríbov.
 Exotické ovocie, každé krásne poukladané.
 Každé mango s vlastným listom.
 Tu je už úplna exotika.
 No a samozrejme ryby.
A nesmie chýbať sladké. Kandizované ovocie, všetky druhy orieškov v karamele, čokolády,
a opäť čokolády, s orieškami, sušeným ovocím, kandizovaným ovocím, biele, horké, mliečne....
Vozili sme sa takýmto autobusom, s výkladom o celom meste a po celom meste. Barcelona je obrovské trojmiliónové, hlavné mesto Katalánska. Druhé najväčšie mesto Španielska. A takto sa príjemne dala vidieť jeho veľká časť.
Pohľad z autobusu. Ulice sú upratané, čisté, všadeprítomní upratovači neustále zametajú. Moderná architektúra sa snúbi so starou bez toho aby to pôsobilo rušivo. O Barcelone sa hovorí, že je mestom excentrického génia Gaudího
Bol to najslávnejší architekt Španielska, ktorý navrhol najväčšie pamiatky v Barcelone. Na jednej práve stojím a je to Casa Milá, známejšia ako La Pedrera. Bol to nájomný dom a v súčastnosti je to múzeum Antonia Gaudího, s expozíciou množstva jeho prác, malieb, fotografií, kresieb a makiet.
La Pedrera z vonku.
A prichádzame k najznámejšej, najnavštevovanejšej stavbe v celom Španielsku - Sagrada Família alebo Chrám svätej rodiny. Gaudího veľkolepé dielo, ktoré sa stavia už od roku 1883. A ešte sa asi 10 rokov bude. Stredný pilier má byť vysoký ako žeriav, ktorý vidíte v pozadí.
Gaudí je v nej dokonca aj pochovaný.
Vnútro stavby je monumentálne.
A ešte raz.
V rámci večerných vychádzok sme natrafili na koncert španielskej gitary. Konalo sa to v kostole a bol to neskutočný zážitok. Fotené telefónom, o čom vypovedá aj kvalita fotiek.
Ruská gitaristka hrajúca na španielskej gitare.
A opäť trošku z kulinárskej stránky. Ochutnali sme toho veľa a skoro všetko bolo veľmi chutné. Len paelle akosi neviem prísť na chuť. Pripadá mi to ako slovenské pondelňajšie rizoto. Toto konkrétne je krémová studená paradajková polievka, podávaná s vajíčkom a krutónmi.
Foie gras.
Homária polievka s plodmi mora.
Chobotničky.
A tu sme narazili na komunikačnú bariéru. Španieli málo hovoria po anglicky. Mladší áno, ale v reštauráciách pomenej. Servírke som vysvetľovala, že by sme chceli zmes rýb a okrem toho sme si objednali ešte zmes mušlí a nakoniec sme dostali iba tieto zmesi morských potvoriek a odišli sme skoro hladní. Myslím, že na pár mesiacov nechcem mušle a krevety ani vidieť:-))
A toto je tá zmes rýb na ktorú sme mali veľkú chuť.
Napriek nechuti k paelle, tapas majú perfektné. Od výmyslu sveta. Veľmi dobrý bol ten chlebík v pozadí, podobný ako bruschetta s paradajkou.
Výborné na celom stravovaní je, že sedíte na tapas bare, prstom poukazujete na čo máte chuť a oni Vám to naservírujú. Šaláty, chlebíčky, morské potvory, mäsové guľky, držky.
Zvláštny druh mušlí. Asi začínam mať predsudky ale mala som veľký problém to ochutnať. A nakoniec mi to ani nechutilo...
No ale od jedla späť k pamiatkam. Torre Agbar. Mrakodrap s 33 poschodiami. Krásny svojimi farebnými mozaikami. V noci ho osvetlujú a hrá všetkými farbami.
La Font Màgica - spievajúca a hrajúca fontána. Skoro dve hodiny sme čakali na zotmenie na múriku, presvedčení aké máme skvelé miesto. Bolo nám síce čudné, prečo sa k nám nikto nepridáva a keď fontánu spustili, pochopili sme. Ledva sme stihli odskočiť aby sme neskončili celí morkí. 
Všade hrá vážna hudba a fontána strieka podľa intenzity melódie.
Gaudího ďalší projekt - park Guell. Nechcem sa stále opakovať so superlatívmi ale inak sa nedá. Úchvatné. Tie mozaiky, architektúra, stromy, lietajúce papagáje, krásne počasie...stačí?! Máte predstavu aké to asi bolo? :-))
Vchod do parku.
Pláž. Počasie nám síce prialo ale podvečer už pofukovalo. Ja som taká zmrznutá, preto ten sveter. Inak boli aj odvážlivci, čo sa kúpali.
No a nebolo by to Španielsko bez poriadnej Sangrie. Je to víno s ovocím a vraj aj s brandy. Na chuť je to taká jemná malinovečka.
Vyššie som písala o ulici La Rambla a tu pridávam už fragmenty z nej. Upozorňujem, že nefúkalo...:-)) Takto tam stál niekoľko hodín.
Bolo ich tam niekoľko, najmä v piatok a v sobotu sú takéto živé sochy na každom kroku.
A toto nám nedalo neodfotiť. Aj takáto je asi mládežnícka móda. No veď proti gustu.....:-)
Môj mužíček si chcel jedno takéto stehienko aj domov zobrať, no neviem, čo by na to povedali na letisku.
Konečná. Pohľad z lietadla a hajde domov. A teraz by som potrebovala ešte aspoň tri dni dovolenky na regeneráciu.