streda 16. mája 2012

Barcelona nielen na tanieri

Do Barcelony som túžila ísť od chvíle, keď som uvidela film Vicky, Kristina, Barcelona. Mal takú príjemnú atmosféru, bol plný zapadajúceho slnka a pohody, že som si povedala, tam raz chcem ísť. A ešte navyše tam môj mužík bol tri krát na služobnej ceste a farbisto mi o tom vždy rozprával.
Teraz sa nám to podarilo, na pár dní a odtrhnúť od povinností a spraviť si krátky ale o to intenzívnejší výlet. Zopár fotiek som pre Vás pripravila, aj keď to dalo veľkú námahu z toho množstva krásnych vecí vybrať iba pár.
La Rambla. Najznámejšia ulica v Barcelone, s promenádou, kvetinovým trhom a množstvom živých sôch. Lemovaná je stromami, kaviarňami, reštauráciami. Spája stred mesta s prístavom a je na nej úžasný, fantastický, farebný trh, kde majú všetko! Poukladané ovocie, každé na vlastnom liste, krabičky so zmesou ovocia, ovocné šťavy od obyčajných až po exotické, čisté alebo miešané s kokosovým mliekom....jednoducho RAJ.
Spomínané šťavy.
Čerešne poukladané stopkami hore!
Rôzne druhy korenia s rôznymi druhmi sušených hríbov.
 Exotické ovocie, každé krásne poukladané.
 Každé mango s vlastným listom.
 Tu je už úplna exotika.
 No a samozrejme ryby.
A nesmie chýbať sladké. Kandizované ovocie, všetky druhy orieškov v karamele, čokolády,
a opäť čokolády, s orieškami, sušeným ovocím, kandizovaným ovocím, biele, horké, mliečne....
Vozili sme sa takýmto autobusom, s výkladom o celom meste a po celom meste. Barcelona je obrovské trojmiliónové, hlavné mesto Katalánska. Druhé najväčšie mesto Španielska. A takto sa príjemne dala vidieť jeho veľká časť.
Pohľad z autobusu. Ulice sú upratané, čisté, všadeprítomní upratovači neustále zametajú. Moderná architektúra sa snúbi so starou bez toho aby to pôsobilo rušivo. O Barcelone sa hovorí, že je mestom excentrického génia Gaudího
Bol to najslávnejší architekt Španielska, ktorý navrhol najväčšie pamiatky v Barcelone. Na jednej práve stojím a je to Casa Milá, známejšia ako La Pedrera. Bol to nájomný dom a v súčastnosti je to múzeum Antonia Gaudího, s expozíciou množstva jeho prác, malieb, fotografií, kresieb a makiet.
La Pedrera z vonku.
A prichádzame k najznámejšej, najnavštevovanejšej stavbe v celom Španielsku - Sagrada Família alebo Chrám svätej rodiny. Gaudího veľkolepé dielo, ktoré sa stavia už od roku 1883. A ešte sa asi 10 rokov bude. Stredný pilier má byť vysoký ako žeriav, ktorý vidíte v pozadí.
Gaudí je v nej dokonca aj pochovaný.
Vnútro stavby je monumentálne.
A ešte raz.
V rámci večerných vychádzok sme natrafili na koncert španielskej gitary. Konalo sa to v kostole a bol to neskutočný zážitok. Fotené telefónom, o čom vypovedá aj kvalita fotiek.
Ruská gitaristka hrajúca na španielskej gitare.
A opäť trošku z kulinárskej stránky. Ochutnali sme toho veľa a skoro všetko bolo veľmi chutné. Len paelle akosi neviem prísť na chuť. Pripadá mi to ako slovenské pondelňajšie rizoto. Toto konkrétne je krémová studená paradajková polievka, podávaná s vajíčkom a krutónmi.
Foie gras.
Homária polievka s plodmi mora.
Chobotničky.
A tu sme narazili na komunikačnú bariéru. Španieli málo hovoria po anglicky. Mladší áno, ale v reštauráciách pomenej. Servírke som vysvetľovala, že by sme chceli zmes rýb a okrem toho sme si objednali ešte zmes mušlí a nakoniec sme dostali iba tieto zmesi morských potvoriek a odišli sme skoro hladní. Myslím, že na pár mesiacov nechcem mušle a krevety ani vidieť:-))
A toto je tá zmes rýb na ktorú sme mali veľkú chuť.
Napriek nechuti k paelle, tapas majú perfektné. Od výmyslu sveta. Veľmi dobrý bol ten chlebík v pozadí, podobný ako bruschetta s paradajkou.
Výborné na celom stravovaní je, že sedíte na tapas bare, prstom poukazujete na čo máte chuť a oni Vám to naservírujú. Šaláty, chlebíčky, morské potvory, mäsové guľky, držky.
Zvláštny druh mušlí. Asi začínam mať predsudky ale mala som veľký problém to ochutnať. A nakoniec mi to ani nechutilo...
No ale od jedla späť k pamiatkam. Torre Agbar. Mrakodrap s 33 poschodiami. Krásny svojimi farebnými mozaikami. V noci ho osvetlujú a hrá všetkými farbami.
La Font Màgica - spievajúca a hrajúca fontána. Skoro dve hodiny sme čakali na zotmenie na múriku, presvedčení aké máme skvelé miesto. Bolo nám síce čudné, prečo sa k nám nikto nepridáva a keď fontánu spustili, pochopili sme. Ledva sme stihli odskočiť aby sme neskončili celí morkí. 
Všade hrá vážna hudba a fontána strieka podľa intenzity melódie.
Gaudího ďalší projekt - park Guell. Nechcem sa stále opakovať so superlatívmi ale inak sa nedá. Úchvatné. Tie mozaiky, architektúra, stromy, lietajúce papagáje, krásne počasie...stačí?! Máte predstavu aké to asi bolo? :-))
Vchod do parku.
Pláž. Počasie nám síce prialo ale podvečer už pofukovalo. Ja som taká zmrznutá, preto ten sveter. Inak boli aj odvážlivci, čo sa kúpali.
No a nebolo by to Španielsko bez poriadnej Sangrie. Je to víno s ovocím a vraj aj s brandy. Na chuť je to taká jemná malinovečka.
Vyššie som písala o ulici La Rambla a tu pridávam už fragmenty z nej. Upozorňujem, že nefúkalo...:-)) Takto tam stál niekoľko hodín.
Bolo ich tam niekoľko, najmä v piatok a v sobotu sú takéto živé sochy na každom kroku.
A toto nám nedalo neodfotiť. Aj takáto je asi mládežnícka móda. No veď proti gustu.....:-)
Môj mužíček si chcel jedno takéto stehienko aj domov zobrať, no neviem, čo by na to povedali na letisku.
Konečná. Pohľad z lietadla a hajde domov. A teraz by som potrebovala ešte aspoň tri dni dovolenky na regeneráciu.