Raz som niekde čítala, vraj na to kedy a kde sme ochutnali svoje prvé tiramisú si každý pamätá. Tak pre mňa to platí na 100%. Bolo to veeľmi dávno, v reštaurácií asi prvej talianskej porevolučnej, ktorá dnes už neexistuje a namiesto nej je tam McDonald, pri divadle v Bratislave. Bolo mi povedané, že si dávam typický taliansky dezert a po chvíli, keď som to ochutnala a od blaha som ani nevedela rozprávať som sa dozvedela, že táto fantázia je zo syra! Skoro som odpadla. Na vtedajšiu dobu, to bolo úplne nepochopiteľné pre moje chuťové poháriky, že niečo tak dobré a hlavne sladké môže byť syr! Samozrejme s dnešnou optikou sa to nedá veľmi pochopiť lebo chute aj jedlá sa už robia od výmyslu sveta ale vtedy! Teda nie som ja tak úplne zase stará ale na toto si spomínam. A ešte si pamätám, že to bolo veľmi drahé a tak som veľmi chcela niekde nájsť recept na výrobu Tiramisú. Bez internetu to nebolo vôbec jednoduché ale mala som šťastie. Raz som u kamarátky listovala knihu receptov s kávou a tam som ho objavila!! Tá radosť! Ešte sme nechyrovali o mascarpone, alebo možno iba ja, ale ani som ho nepotrebovala, lebo recept bol na Tiramisú z Lučiny. Tak a ten recept používam dodnes len namiesto Lučiny už kupujem mascarpone, čo je samozrejme úplná báseň.
Potrebujeme :
500 g mascarpone
5 vajec
150 g cukru
piškóty podlhovasté
uvarené espresso cca 5 káv, v akútnom prípade instantná káva, ale iba naozaj akútne:-)
1,5 dcl Amaretta
kakao
Postup:
Pripravíme si krém tak, že žĺtka vymixujeme s cukrom - dlho-dlho až do biela, trvá to cca 2-3 minúty. Bielka vyšľaháme tiež s čistým mixérom tiež do tuha!
Do žĺtok postupne primiešavame mascarpone, veľmi pomaly a opatrne a rovnako pomaly a opatrne primiešame aj vyšľahané bielka tak, aby krém zostal nadýchaný a jemný, už iba ručne, nie mixérom.
Uvaríme si espresso, prilejeme do neho Amaretto, alebo ako píše
Catalina, Marsala víno. Priznám sa, ešte som ho ani neochutnala ale keď ho niekde uvidím, určite zakúpim.
Kávu si dáme do širšej misky aby sa nám tam zmestila piškóta. Namočíme ju do kávy, ale iba na chvíľu - namočiť a vybrať. Môj prvý pokus, pred rokmi, bol taký, že som tam tie piškóty nechala pekne máčať a Tiramisú sa nedalo jesť, lebo bolo úplne premočené. Takže piškótu chytíme medzi dva prsty, namočíme a kladieme do misy alebo pohárikov. Ja som robila na dovolenke, a tak som si na tento účel aj misu kúpila, tak sme naberali veľkou lyžicou.
Ale naspäť k receptu. Pokryjeme dno piškótami namočenými v káve a nalejeme na ne krém- asi tretinu, potom opäť piškóty, krém, piškóty a zakončíme krémom. Necháme vychladnúť minimálne 3 hodiny, najlepšie cez noc.
Pred podávaním husto posypeme kakaom, prosím nie granko, KAKAO!!
Ak sa bojíte surových vajec, nemusíte. Toľko krát som ho robila a ešte nikomu nikdy nič nebolo. Keď som išla robiť tento dezert na dovolenke, tiež som mala požiadavku urobiť to bez vajec, tak som našla, že verzia bez vajec je so šľahačkou. Tak som prehovárala, prehovárala a podarilo sa. Robila som verziu s vajíčkami a všetkým veľmi chutilo!
Keďže som si na dovolenku nezobrala malé sitko, musela som milé, zlaté Tiramisú posypať veľkým sitkom na cedenie cestovín, preto ten povrch nie je až taký úhľadný:-))
Opäť jedna polievočková variácia, vhodná aj ako diétne jedlo na zimné večere. Zeler som nikdy nemala rada. V polievke ho po dovarení rovno vyhadzujem lebo ho nikdy nikto nechce zjesť. A aj tejto polievočke som prišla na chuť až pre pár rokmi a zistila som, že som sa ochudobňovala o skvelý chuťový zážitok. A taká je jednoduchá.
