Tak sa mi to konečne podarilo. Absolvovala som prvý z dvoch kurzov, ktoré som dostala od mužíčka k septembrovým narodeninám. Bolo to cez
školu varenia pre gurmánov, ktorá sa nachádza vo Svätom Juri, v krásnom starom zrekonštruovanom vinárskom dome. Kúrili sme si v piecke, varili ale na šporáku:-). Bolo nás iba šesť plus Marcel, čo bolo veľmi príjemné lebo každý si myslím všetko vyskúšal.
Priznám sa, že môj motív na prihlásenie sa práve do tohto kurzu bol, po prvé Marcel Ihnačák a po druhé fakt, že som ešte nikdy nerobila domáce cestoviny. Nejako k tomu neprišlo. Môj muž cestovinový nie je a deti....no na to aby to jedno dieťa jedlo iba s kečupom a druhé iba so syrom im naozaj stačia cestoviny kupované. A budú mať kľudnú matku, ktorá sa nebude vášniť pol dňa s výrobou cestovín.
Dozrel však čas a okolnosti a ja som si to chcela vyskúšať a hlavne ochutnať od takého majstra akým Marcel v Talianskej kuchyni určite je.
Po spoločnom zoznámení a oblečení záster prišli prvé úlohy. Začalo sa pripravovať mnou asi najočakávanejšie cesto na cestoviny. Na 400g hladkej múky išli 3 celé vajcia, 2 žĺtky a 1 lyžica olivového oleja.Úplne presne by to malo byť tak, že na 400g múky ide 200 g žĺtok. Najlepšie je pridávať iba žĺtka, lebo bielka nerobia peknú farbu a oxidujú. Na chuti to však vraj veľký rozdiel nie je. Takže sme to všetko nasypali do mixéra a miešalo sa. Tým, že som to nikdy nerobila, bola som prekvapená konzistenciou cesta. Aké je tvrdé.
Trošku sa nechalo odležať, potom sa trochu povaľkalo a mohlo sa ísť na to. A tu som sa prvý krát zamilovala do robenia cestovín a do strojčeka, ktorý ich vyrába. To je úplná paráda. Strčíte to tam a vychádzajú takéto krásne pásy, z ktorých potom robíte lasagne, ravioli, tagliatelle, špagety, no čo len chcete.
Nie je to krásne takýto plát na cestoviny? A aj mne sa celkom darilo. Kľudne by som ich vyrábala aj pol dňa a naozaj mi hneď v hlave vírili myšlienky koho, kedy a ako pozvem na prvý cestovinový žúr:-)
Na prvý recept sme potrebovali tagliatelle. A boli s
kuracími pečienkami, paradajkami a majoránom. Práve ich vyrábam:-)
V panvici sa zatiaľ na olivovom oleji opražili pečienky s tromi strúčikmi nadrobno posekaného cesnaku. Podliali sa bielym vínom, dochutili soľou, korením. Chvíľu necháme vypariť víno, pridáme konzervu paradajok a dusíme 10 minút. Potom prihodíme uvarené tagliatelle, čerstvý majorán a premiešame. Posypeme parmezánom a zakvapneme olivovým olejom. Bolo to výbornéééé. Ale to si isto viete predstaviť.
A porcia pre každého.
A tu už sú pripravené plnky na ravioli. Tu som sa druhý krát zamilovala. Tekvicová plnka.....to je niečo neopísateľné. Nie každý má asi rád nasladlú chuť maslovej tekvice, ale toto v spojení s mascarpone, chilli, čiernym korením, soľou a kvapkou citrónu, Marcel za toto máš u mňa jednotku s hviezdičkou tri krát podčiarknutú.
Tu však najskôr vidíte prípravu špenátových ravioli. Na dlhý plát cesta si dáme kôpky špenátovej plnky. Na ňu potrebujeme čerstvý špenát podusený s na cesnaku a chilli papričke. Potom sa vyžmýkal a v mixéri nadrobno nasekal. Pridalo sa k nemu vajce, citrónová kôra, ricotta, cesnak, soľ a korenie.
Do plnky sa vyhĺbi malá jamka, do ktorej jemne položíme žĺtok.
Vodou navlhčíme okraje okolo plnky, prikryjeme druhým plátom cesta a pritlačíme ruky okolo plnky.
Vidíte ako tam tie žĺtka krásne presvitajú?
Nakrájame na ravioli a dáme na tri minúty do vriacej vody.
Na panvici sme si zatiaľ na ravioli spravili omáčku pozostávajúcu z masla, mäty, petržlenu a bieleho vína. V tom ravioli pekne vykúpeme a servírujeme.
Takto krásne sa zmestili do woku.
A ešte chýba parmezán. Tiež fantázia to vajíčko, ktoré sa roztečie keď si to prekrojíte, s tým špenátikom a cestovinou. Jajajaj.
No a tu už prichádzame k môjmu najobľúbenejšiemu receptu kurzu. Mali byť ravioli ale nakoniec sme sa naučili robiť aj tortellini. Plnka tekvicová. Omáčka rovnaká ako na ravioli.
Toto čoskoro doma určite urobím. Kto sa hlási na ochutnávku:-)?
A dostávame sa aj k pizza cestu. Tu už sa mieša z kila múky, polky droždia, vody a soli.
Takto krásne nám nakyslo.
A tu už majster Marcel ide na vyhadzovanie.
A aby sme nerobili iba takú obyčajnú pizzu, do okrajov sme schovali syr a zrolovali.
Prvá pizza s olivami, paradajkami, suchou salámou, paprikou a tuším aj cibuľkou sa síce chuťovo vydarila ale pri prechode z plechu na tanier sa potrhala a tu už vidíte Marcela v akcii ako kamufluje diery v ceste baby špenátom:-))
Ďalšia pizza so špargľou, chilli, ricottou a vajíčkom.
A ešte bola aj tretia s kuracím mäsom, červenou paprikou a baklažánom. A možno, že aj s inými prísadami ale to som už nestíhala sledovať, lebo som vyrábala cestoviny:-)
V závere ešte špagety s kuracím mäsom, chilli, bylinkami a dobrotami.
Už sa to servíruje.
A opäť porcia pre každého, už značne prejedeného účastníka.
A spoločná foto na záver so slimákmi z pizza cesta plnenými syrom práve vytiahnutými z rúry.
Resumé z kurzu z mojej strany je také, že by som si to kľudne ešte raz vyskúšala. Bolo to výborné a naučila som sa presne to, čo som chcela. Vyrábať domáce cestoviny a pizzu. Určite to v budúcnosti zužitkujem.
