Paríž, óóó Paríž

Paríž, óóó Paríž. Pravidelní sledovatelia môjho blogu vedia, že sa s mužíčkom väčšinou v máji vyberieme do nejakej destinácie a snažíme sa si ju poriadne užiť a nakŕmiť nielen dušu ale trošku aj to telo. 
Tento rok som ja vyberala a tak sme si už na Vianoce darovali letenky do Paríža. Áno, trvalo mi to pol roka kým som tento príspevok dala dohromady.Ja som už v Paríži bola, pred veľa rokmi, ale môj ešte nie. Nechcela som ho nijako ovplyvňovať a tak som sa na tému Paríž ani nijako zvlášť nevyjadrovala. Viem totiž, ako to na mňa pôsobí keď mi niekto opisuje dobrú knihu, film, mesto, čokoľvek. Mám prehnané očakávania a potom som sklamaná. Najradšej si urobím názor sama. A keďže sme sa o tom ani veľmi nerozprávali, tak sme sa ani veľmi netešili. Zvlášť keď som sledovala predpoveď počasia, ktorá hlásila na celý náš pobyt dážď. Samozrejme sa k tomu pridružili pracovné povinnosti, dokončovanie nutných vecí a moje zdravotné problémy. Tie vyústili až do takého extrému, že som noc pred ranným odletom, keď som nevedela spať, zvažovala či vôbec má zmysel aby sme išli. Ale prišlo ráno, ktoré ako sa správne hovorí je múdrejšie večera, trošku som sa zdrogovala liekmi proti bolesti a vyrazili sme na letisko. 
Neviem, či to majú aj iné mamy, ale ja sa vždy z takýchto výletov teším najviac až keď sa vraciam domov. Keď viem, že sa nestalo nič deťom, že sa nestalo nič nám a v zdraví sa vraciame domov. Vtedy si uvedomím aké to bolo super. 
Ale naspať k Parížu. Lietadlo lowcostovej spoločnosti nás vyhodilo na letisku vzdialenom ešte 1,5 hodiny cesty autobusom od Paríža. Nevadilo, sadli sme si a aj tuším trošku schrupli. 
Trasa autobusu končila pri kongresovom centre, blízko vstupu do metra. 
Metro je v Paríži veľmi prehľadné. Vôbec sa netreba báť, že by ste sa stratili alebo niečo nenašli. Dokonca pri názvoch staníc sú uvedené aj pamiatky, prípadne múzeá, ktoré v okolí sú. 
My sme nasadli na metro, raz sme prestúpili, a dostali sme sa na Montmartre, kde sme mali bývať štyri noci. 
Apropó ubytovanie:-))
To som nám rezervovala ešte vo februári. Keďže ubytovanie v Paríži je celkom drahé, po dobrej skúsenosti z Ríma, som hľadala namiesto hotela štýl B&B. Pre tých, čo nevedia, je to forma Bed and breakfast, teda posteľ a raňajky. V Ríme sme to mali tak, že v takom apartmánovom dome bola chodba , na nej krásne izby s kúpeľnou a každé ráno nám na vozíčku priniesli parádne raňajky. Super. Takto to chcem aj v Paríži, povedala som si a hľadala. S veľmi dobrými referenciami a za celkom dobrú cenu som našla a rezervovala. 
Prišli sme teda metrom na ulicu s naším ubytovaním. Z mailovej komunikácie som mala číslo kódov na dverách a tak sme sa dostali dnu. Dom krásny, štvrť krásna. Keď sme ale vychádzali na šieste poschodie ani zďaleka to nepripomínalo to, čo bolo v Ríme. A keď sme už na to šieste poschodie vyšli, zistila som, že je zle. Na malej chodbičke, kde sa zmestil sotva jeden kufor, boli tri byty. Zazvonili sme na zvonček s menom a otvorila nám tetuška vo veku cca 70 rokov. Ešte stále vo mne tlela nádej, že nás vezme do vedľajších dverí. Tá však zhasla v momente, keď nás pozvala ďalej a ukázala nám izbietku kde budeme štyri noci spať, u nej v byte. A kúpeľňu, ktorá vraj patrí iba nám. No neviem, celé štyri dni sme rozmýšľali, či sa nejde do nej umyť keď odídeme:-)). 
Nevadí, človek si zvykne na všetko. Zložili sme kufre, vyfasovali kľúče a hneď ešte vyrazili do ulíc. Bývali v štvrti Montmartre kde je nádherná bazilika Sacre Coeur. Je to rímskokatolícky kostol sídliaci na najvyššie položenom mieste v Paríži. Vedie k nemu okolo 240 schodov. 
Apropó schody. 
Tie sú neodmysliteľnou súčasťou nielen Paríža ale najmä tejto štvrte Montmartre. Sú všade a pri ich vyšliapavaní som pochopila prečo sú Parížanky také štíhle. A tak sa celý náš pobyt niesol v duchu šliapania do schodov. A najlepšie po dvoch. A naozaj nás sprevádzali stále. Na baziliku sme si to vyšliapali asi 3x. Stanica metra na ktorej sme vystupovali k nášmu ubytovaniu mala 92 schodov. Keďže sme bývali, ako som spomínala na 6.poschodí, aj hore sme chodili peši. Ďalších 96 schodov. Napríklad na Víťazný oblúk si zakúpite vstupenku za 12€ myslím a šliapete presne 274 schodov! Ak nemáte aspoň malú kondičku, ani to neskúšajte. 
Z baziliky sme sa vybrali na prechádzku po tejto štvrti, ktorá je úžasná. Krásna architektúra, domy, domčeky, kaviarne, obchodíky. Všade samé sladkostné nástrahy. Hneď sme našli obchodík s veeeeeľa čokoládou. Dokonca Notre Dame celý z čokolády, veľa druhov makroniek, cukríky, slaný karamel, meringue-veľké snehové pusinky a kopec iných vecí. Hneď som si aj kúpila asi 6 druhov makróniek a ochutnávala. Bergamotová a pistáciová boli výborné. 
Pri prechádzke sme sa dostali až k Moulin Rouge alebo červenému mlynu, jednému z najznámejších kabaretov na svete. 
Na druhý deň ráno nás čakali raňajky od tetušky, ktorá sedela s nami, krásne upravená a vyobliekaná. Dávala nám rady, čo, kde a ako. 
Na pláne sme mali najznámejšiu atrakciu a symbol Paríža - Eiffelovu vežu. Vybrali sme sa teda na metro. Po ceste sme sa zastavili v kaviarničke na kávu, kde sme boli poučení, že oni teda nemajú kávu s mliekom ako sme si pýtali ale noisette čítaj nuazet. Pre istotu som si to zapísala, francúzština je celkom náročný jazyk. 
S metrom sme sa dostali niekde, kde sme sa dostať vlastne nechceli a tak sme sa museli prejsť. Náhodou sme tak išli okolo Invalidovne, čo je komplex budov obsahujúci múzeá a pamiatky francúzskej vojenskej histórie. Motali sme sa motali až sme zbadali špic Eiffelovky ku ktorej sme sa blížili odzadu. A ako sme sa blížili, mužíček bol viac a viac ohromený. Urobila na neho dojem, fešanda. Prišli sme až k nohe a za nepriaznivých poveternostných podmienok sme sa zaradili do dlhočiznej rady. Stáli sme v nej niečo cez hodinu a kúpili si lístok. Vyviezli nás na druhé poschodie a tam sme sa kochali, fotili a kochali a fotili. A zaradili sa do ďalšej rady, že teda ideme až na vrchné poschodie. Zimisko tam bola teda poriadna, všetkým poriadne drkotali zuby, doslova. Keď sme si tú radu vystáli, oznámili nám, že nemáme lístky a že na lístky na tretie poschodie si treba vystáť ďalšiu radu a potom zase tú v ktorej sme teraz stáli. To môj zmrznutý drahý odmietol a tak sme zostúpili na prvé poschodie na obed do reštaurácie. Na to, že to bolo také turistické miesto navarili celkom chutne. Mala som lososa s polentovou kašou s parmezánom a drahý penne. Nič prekvapivé ale chutné. 
Keďže začalo byť naozaj škaredo, rozhodli sme sa ísť do Louvre. Dá sa do neho prísť krásne zo stanice metra, rady skoro žiadne, iba veľa ľudí ale nie tak aby to bolo neúnosné. Na toto múzeum by nestačil pravdepodobne ani týždeň. A myslím si, že tak prvé dve hodiny to človeka baví, aj sa teší z tých fantastických pamiatok, aj si ich so záujmom prezerá, fotí ale postupne už tam iba tak chodíte, stále niečo hľadáte, blúdite, bolia vás nohy, ste hladný, smädný, otrávený. 
Samozrejme nesmiete vynechať Monu Lisu. Snáď najznámejší artefakt v Louvre. Nájdete ju podľa množstva ľudí a japonských turistov. Na odfotenie si musíte vystáť čakačku. Postupne sa prepracovávate dopredu, rýchlo sa nafotíte, v lepšom prípade budete na fotke iba vy a Mona v tom horšom vy, Mona a minimálne štyria okolostojaci, vyrábajúci si selfie s Monou. Potom vás niekto odsotí a už putujete na koniec. Síce máte vo foťáku uchované, že ste ju videli ale vlastne možno ste si samotný obraz pri tom fotení ani nestihli prezrieť. 
Predpokladám, že sme stihli tak 1/3 z celého Louvre. Pri ďalšom pobyte v Paríži budeme hádam pokračovať. 
Po takomto záťahu sme si to ešte odkrivkali k obelisku, vzdychajúc nad krásou a monumentálnosťou celého Louvre. Predstavovali sme si, aké to muselo byť, keď tam ešte za dávnych čias prichádzali hostia na kočoch. 
Vysilení a hladní sme sa presunuli do reštaurácie, kde sme mali v pláne vyskúšať typické francúzske jedlá. Cibuľovú polievku, bujabézu a v ponuke mali aj jahňacie. Tak sme ochutnali. Všetko bolo skvelé, až na víno. To dobré netuším kde schovávajú, lebo veru my sme na dobré víno šťastie nemali. 
Ďalší deň sme sa vybrali hľadať trh. Odporučila nám ho mladá čašníčka z reštaurácie. Nebolo to nič zvláštne. Pár stánkov, nič prekvapivé. Boli sme v očakávaní parádnych trhov ako v Barcelone, tie sa však v Paríži nekonajú. Nie až do takej miery. Na ďalší deň bola sobota a na trh sme sa dostali, nedá sa to však s Ramblou, najznámejšou Barcelonskou ulicou, ani porovnávať. 
Z trhu sme sa vybrali na známu ulicu Champs-Elysees‎. Mužíček ju nazval Parížskym Václavákom. Je presne taká. Obchody aj drahé aj lacné, veľa ľudí, veľa áut. Najviac som sa ale tešila na makronkárne Ladureé a Hermé. A tie teda stáli za to. Laduré má samostatný obchod aj s kaviarňou a cukrárňou. Hermé som našla iba v rámci obchodného centra. Od každého som si kúpila pár vzoriek, ktoré sa nedali prestať ochutnávať. A teda u mňa vyhral Hermes. Jeho makrónky sú také hmmmm, jemné a mäkučké. Mužíčkovi viac zase chutili Ladureé, boli krehkejšie a mali menej náplne. Na konci ulice na nás čakal Víťazný oblúk na ktorý, ako som písala vedie 274 schodov. Pri výstupe som myslela na tie makrónky, čo som pojedla a tak ma poháňala predstava ručičky na váhe nápadne sa vychyľujúcej vpravo. Výhľad bol krásny. Ak sa však dostanete na Eiffelovku až hore, za toto si pokojne ušetrite peniažky a choďte radšej na kávičku. 
Odporučila by som, ísť si ju dať do Latinskej štvrte. Nachádza sa okolo Sorbonne, najstaršej francúzskej univerzity. Latinská sa volá preto, že to bol jazyk študentov-latinčina. A toto bola taká študentská štvrť. Teraz je to miesto dobre vyzerajúcich reštaurácii a kaviarničiek. V tejto štvrti sa nachádza aj Notre Dame. 
Na večeru sme si skúsili dať-ochranári, preskočiť túto vetu-žaby. Je to celkom príjemné, jemné mäsko. Len nesmiete veľmi vizualizovať to zvieratko. Mám to tak aj pri slimákoch...chutia mi, kým si nepredstavujem, čo jem, tie ich tykadielka a tak:-)
Na druhý deň sme teda dali ešte jeden trh, tam sme nakúpili nejaké drobnosti a vybrali sa za umením do Museé D'orsey. Opäť hodinové čakanie. Opäť v daždi. Parádne múzeum, hádam sa nám aj viac páčilo ako Louvre. Dokonca môj obľúbenec-Vincent van Gogh mal samostatnú výstavu vrámci múzea. Prešli sme ho skoro celé. 
Potom sme už stihli iba večernú prechádzku k vysvietenému Moulin Rouge a po ulici Pigall. 
Na druhý deň sme sa, pre nepriazeň počasia, rozhodli navštíviť múzeum erotiky. Stretli sme ho totiž pri prechádzke po sexuálnej ulici Pigall. Prišlo nám to ako celkom dobrá recesia. Ale...no, keď prší, čo už narobíte. Už nás čakal iba presun na letisko. Let a šťastný návrat domov. A moja veľká radosť, že sa nič neočakávané neprihodilo, uff. Krásny, výborný, obohacujúci, utužujúci, romantický, láskyplný výlet. 
Ešte jeden postreh. Francúzky. Sú naozaj také šarmantné ako sa to o nich hovorí?! Ja vravím, že áno. Sú. Ale....väčšinou až v zrelšom veku. Okolo štyridsiatky. Vedia krásne dozrievať. A všetky majú červený rúž na ústach. Mladé, stredné aj staršie. Francúzku odlíšite od turistky, že má červený rúž asi vždy a všade. V metre, na ulici, na bicykli. Jednoducho dáma za každých okolností. Aj ja som si ho tých päť dní dávala. Aby som sa aspoň na chvíľu cítila ako Francúzka. 
Macarons vštkých chutí


schody


žaba na tanieri


špargľová sezóna


šaláty od výmyslu sveta


májové reďkovky


quiche a iné koláčiky


nádherne naukladané kvietky


francúzske syry


čakanie v daždi:-)


musee d´orsay


jeden sme aj my pridali


preslávené francúzske bagety


tu vysvetlivku netreba


pekár bagiet


pec na bagety - voňala celá ulica


výsledok snaženia


tu už sa iba pozerajte


krása


schody


podarilo sa! ja a Mona Lisa


bazilika Sacre Coeur


Krásavica


výhľad z nej


pohľad na Notre Dame zo Seiny

Čokoládovo-mangová RAW torta

       Tak mi to nejako zachutilo s týmito raw tortičkami. Sú úplne jednoducho pripraviteľné, veľmi chutné a hlavne strašne zdravé. Najviac sa teším, že chutia aj mojim deťom. Keď som robila čisto mangovú, skoro celú ju spoločne zjedli. Veľmi obľúbené sú najmä u žien, chlapom ešte tak trochu chýba ten pocit kusnutia si do niečoho pečeného. Toť slová môjho mužíčka. Ak chcete otestovať toho Vášho alebo Vaše deti/dieťa ponúkam recept.

Korpus:
hrnček hrozienok
hrnček vlašských orechov
hrsť kokosu
5 ďatlí

V mixéri zmixujeme najskôr orechy, pridáme hrozienka, kokos a ďatle. Vytvoríme lepkavú hmotu, ktorú natlačíme do formy cca 22cm. 

Čokoládová vrstva:
dve zrelé avokáda
2 PL kakaa
agáve alebo javorový sirup podľa chuti
jeden zrelý banán - nemusí byť
120 ml rozpusteného kokosového oleja

Zmixujeme avokádo s banánom, kakaom, olejom a agáve na hladkú, penovú hmotu. Nalajeme na korpus a dáme chladiť.

Mangová vrstva:
2 zrelé mangá
150 ml rozpusteného kokosového oleja
ak je treba agáve podľa chuti - ja som nedávala, mangá boli dostatočne sladké

Opäť zmixujeme mangá s olejom a navrstvíme na čoko vrstvu.

Ozdobíme čučoriedkami, malinami, ríbezlami. Najlepšie niečím červeným. Ja som zdobila až po stuhnutí a pri presune na garden party sa mi rozutekali po torte:-)) a kvetinky sme dekorovali po ceste:-) 

Dáme chladiť, najlepšie cez noc, ak sa ponáhľate, dajte do mrazničky.

Mangová penová torta

                                                         ja som mala 26cm formu ale menšia nebude na škodu

Mangové pyré som si kúpila v Rakúsku ale dá sa vyrobiť v pohode aj doma, len budete potrebovať asi veľa kusov manga. Očistiť, nakrájať a na trošičke vody mierne podusiť. Alebo aj pokojne môžete pripraviť raw verziu, iba pomixovať čerstvé mango.
Skúsila som makový korpus ale napadlo mi, že aj kokosový by nebol  zlý. Vyskúšajte, podľa receptu na Kokosovú tortu.

Na korpus
3 vajcia
60 g hnedého cukru
70 g mletého maku

Žĺtka vymiešame s cukrom do peny a postupne primiešame vyšľahané bielka. Potom, opatrne pridáme mletý mak. Pečieme v predhriatej rúre na 170 stupňov cca 20 min. Pichneme nožík alebo špáratko a ak je čisté je hotovo. Necháme vychladnúť a potrieme trochou pyré.

Mangová pena

300 ml mangového pyré
250 ml šľahačky
5 plátkov želatíny
cukor podľa chuti

Šľahačku vyšľaháme. Plátky želatíny dáme napučať do studenej vody. Po cca 10 minútach ju v troške vody na ohni rozpustíme, pozor nevaríme, trvá to iba chvíľočku. Zamiešame do mangového pyré a primiešame vyšľahanú šľahačku. Dáme na cca 2 hodiny tuhnúť do chladničky.Ja som dala málo cukru, preto uvádzam podľa chuti. Tak predpokladám, že cca 50-70g.

Mangová poleva

300 ml mangového pyré
3 plátky želatíny
80 g hnedého cukru
trošku vody

Rozpustíme cukor v troške vody na ohni. Potom si tam rozpustíme, tak ako v predchádzajúcom kroku, napučanú želatínu. Pridáme do pyré, premiešame a navrstvíme na penovú časť.Necháme dobre vychladiť.

Torta bola osviežujúca a veľmi málo želatínová, až by som možno aj pridala do každej vrstvy po ešte jednom pláte želatíny navyše. Ale ak Vám to nevadí, drží pekne, aj na tanier sa dala preložiť. Horšia manipulácia bola, keď už bola vonku tak 2 hodiny. Ale neroztekala sa.

Mousse au chocolat alebo čokoládová myš

Pokazila sa nám rúra. Hotová katastrofa. Ale teda klobúk dole, ako dlho to vydržala. 11 rokov! Bez opravy. A večer návšteva. Tak som sa musela zamyslieť nad tým, čo som ešte nerobila ako dezert a netreba to piect?! Voľba celkom rýchlo a hladko padla na čoko penu. Je výborná! A jednoduchá.

na cca 6 pohárikov potrebujeme:

200 g kvalitnej čokolády - rozpustenej vo vodnom kúpeli
100 g hnedého cukru
4 vajcia
250 ml smotany na šľahanie+cca 150 ml na ozdobu
baylies - nemusí byť
1 lyžicu kakaa
nastrúhanú čokoládu na ozdobu

Najskôr si dáme do mixéra bielka, vyšľaháme. Potom ich presunieme do čistej misy, kde chvíľu počkajú na svoju chvíľu. Potom prídu na rad žĺtka s cukrom. Ak to dáte v tomto poradí, má to tú výhodu, že nemusíte umývať a sušiť mixér, ako keď to urobíte naopak. A najmä v tom už aj celé dielo dokončíte.
Takže máme vyšľahané žĺtka s cukrom, pridáme rozpustenú čokoládu a zase musíme mixovať, teraz ale v ďalšej nádobe - šľahačku. Opatrne, pomaly primiešame do žĺtkovo-vaječnej zmesi. Teraz pridáme aj ten baylies a kakao.
Nakoniec opatrne vmiešame bielka.
Keď už máme všetko vymiešané a zmiešané a máme všade kopu špinavého riadu.....naplníme tú dobrotu do pohárikov. Navrch ozdobíme šľahačkou. Pozor však pri mixovaní, lepšie je ju iba tak jemne vyšľahať, do polotuha. Ja som mala 36% a tri krát sa mixér otočil a bola tuhá. Takže len tak trošku stačí. Navrstvíme na vrch peny, posypeme nastrúhanou čokoládou a šup aspoň na 1 hodinku do chladničky.

Svieži citrónový koláč bez múky

Mne je to naozaj veľmi ľúto ale u mňa na blogu sa takých pekných, nastylovaných fotiek asi nedočkáte. Aj keď by som ich veľmi rada robila....ale zatiaľ na to nie je čas. Ako som si totiž pripravila koláč na fotenie, vyšla som na terasu a keď som sa vrátila, môj malý syn už v nej operoval vidličkou. Že, veď on chcel iba ochutnať. A mužíček na mňa zase z kuchyne kričí, že už musíme odísť, nech už beriem koláč a ideme. A foťte v tomto strese!! Nedá sa. Keď budem veľká, pôjdem aj na kurz, deti odrastú a potom sa to hádam zlepší. A možno nie:-)Necháme sa prekvapiť.
Tu hľa zatiaľ ponúkam recept na tento ľahký, letný, šťavnatý, bezmúkový koláč.

Potrebujeme :

3-4 veľké citróny - cca 1 hrnček citrónového pyré
3 veľké vajcia
1 hrnček cukru
3 hrnčeky mandľovej múky
1 čajová lyžička prášku do pečiva
citrónová aróma - nemusí byť
Na polevu :
1 Bánoveckú nátierku bez príchute
cca 100 g masla
cca 100 práškového cukru - podľa chuti
šťava z jedného citrónu

Citróny umyjeme a dáme ich na 15 minút variť. Keď sú uvarené, vyberieme z nich kôstky a rozmixujeme na pyré. Celé, aj so šupou. Keď vyberáte kôstky, pozor na šťavu, treba ju zachytiť. Ďalej rozmixujeme cukor s vajíčkami do peny a pridáme extrakt. Pridáme mandľovú múku, pyré a prášok do pečiva. Dáme do formy na tartu alebo quiche a pečieme pri 160 stupňoch cca 40 minút, treba sledovať a ak pichnete špáratko a vyjde čisté, je hotovo. Vrch som mala trochu tmavší ale nevadi, pokyjeme ho polevou.
Na ňu zmiešame nátierku, cukor a šťavu a natrieme na vychladnutý koláč. Dáme mierne vychladiť.
Ja som dala namiesto jedného citrónu limetku a koláč mal mierne nahorklú chuť, stále ale veľmi príjemnú. Keď som ho robila, zdalo sa mi, že to bude veľmi suchý koláč. Opak je však pravdou, mandľová múka je v ňom fantastická. Ak ju nezoženiete, stačí dať zamraziť ošúpané mandle a potom ich v mixéri mixovať. Mrazia sa preto aby sa pomalšie uvoľňoval olej z mandlí a múka sa nelepila.

Čokoládovo-čokoládový cheesecake

Kto miluje čokoládu? Všetci, čo zdvihli ruky, toto musíte vyskúšať!! A kľudne si k tomu môžete pripraviť ešte aj nejakú ovocnú omáčku, čokofilom však myslím chýbať nebude.

Potrebujeme:

500 g mascarpone
1 kyslú smotanu
1 pomazánkové maslo-ja som použila Bánoveckú smotanovú nátierku-podľa zloženia sa mi najviac pozdáva
1 biely jogurt - nemusí byť, mala som otvorený, tak som ho tam šupla
3 vajcia
cca 100 g cukru
cca 300 g čokolády
150 g sušienok - dala som maslové s amaretkami
75 g masla
Na polevu :150 g čokolády
100ml smotany na šľahanie

Tak si najskôr rozdrvíme v mixéri sušienky a pridáme k nim rozpustené maslo. Utľapkáme do tortovej 24 cm formy a dáme do mrazničky.
Tak neviem, niekto ten sušienkový základ predpeká, niekto mrazí a niekto s tým nerobí nič. Čo je správne?! Tuší niekto? Ja som pre tentokrát zvolila mrazenie. Neviem prečo, tak pocitovo:-)
Zatiaľ som si pripravila náplň tak, že som zmiešala všetko dohromady, iba vajcia som pridávala po jednom. Teda najskôr mascarpone, jogurt, nátierku, smotanu,cukor, vajcia po jednom a nakoniec čokoládu. Čokoládu samozrejme pred zmiešaním rozpustíme vo vodnom kúpeli.
Celú zmes vylejeme na sušienkový korpus a dáme piecť.
Teraz prichádza ďalšia dilema. Cheesecake by sa mal piecť vo vodnom kúpeli. Je tu však riziko, že napriek tomu, že poriadne obalíte alobalom formu, voda sa tam dostane a mierne to rozmočí. Už sa mi to raz stalo, nikto však nič nespoznal:-)
Druhá alternatíva je, že dáte do rúry pekáč s vodou a koláč pečiete nad vodou, akoby nad parou.
Tretia možnosť je normálne pečenie, tu však zasa hrozí, že z toho nebude lahodný, krémový cheesecake ale tvarohový koláč.
Tak si vyberte. Ja som tento krát obalila formu asi 6x alobalom a dala do vody piecť na 180stupňov cca 50 minút. Priebežne som ním triasla pretože je dobré ho vybrať, keď sa ešte v strede trochu trasie.
Hovorí sa, že je dobré ho nechať vychladnúť v mierne otvorenej rúre, ja som však na to nemala čas, tak som ho dala na okno vychladiť aby som mohla dávať polevu.
Tú som si pripravila rozpustením čokolády v šľahačke na ohni, nechala som to trochu vychladnúť a poliala vrch cheesecaku.
Ozdobila jahodami a degustovala.

Losos sviatočný-vianočný

inšpirácia na apetitonline.cz

       Vyprážaný kapor, šalát majonézový, šalát na kyslo s cibuľkou, šošovicová vianočná s hríbmi a sušenými slivkami, oplátky s cesnakom, kopec vianočného pečiva, vínko. Také je naše štedrovečerné menu. Nedala som tam lososa, však? No, priznám sa, robila som ho tento rok prvý krát. Dcéra je totiž babroš a kapor jej veľmi nevonia. Tak som sa vybrala na Miletičku do predajne rýb, že kúpim čerstvého lososa. Poviem Vám, bolo to napínavé. Už keď som prišla, bol rad až von a aj tam som bola ôsma. Vnútri tiež aspoň osem ľudí. Odhliadnuc od toho, že to vyzeralo, na hodinové čakanie, ani so zásobami rybárne som si nebola istá. Netušila som, že toľko ľudí má na Vianočnom stole práve lososa. Ale nič,  postavila som sa do rady a čakala. Keď už som bola skoro na rade, oznámili, že lososa už nemajú. Skoro som odpadla. Nakoniec ale šikovný ujo niekam odišiel a mne sa našťastie losos ušiel. Uf.
Robím ho doma často, iba tak na masle, posoleného. Tak som chcela práve Vianočný recept niečím ozvláštniť. Už som tento recept raz robila a veľmi mi chutil, tak som sa rozhodla, že to bude to pravé.
Resumé je také, že dcéra ho na Vianoce síce zjedla, chcela ma asi potešiť, ale na druhý deň už dala krustu dola a zjedla iba lososa:-)
Pripraviť si ho však môžete určite kedykoľvek, nielen na Vianoce.

Potrebujete:

800 g filet z lososa
2 plátky toastového chleba
4 lyžice strúhaného parmezánu
2 lyžice petržlenu sekaného
1 lyžica bazalky
1 lyžica pažítky
strúčik cesnaku
2 lyžičky nastrúhanej citrónovej kôry
soľ, korenie
olivový olej

Toastový chleba rozmixujeme s parmezánom, bylinkami, citrónovou kôrou a cesnakom. Rúru predhrejeme na 200 stupňov.
Lososa posolíme, pokoreníme a položíme na papier na pečenie. nanesieme na neho bylinkovú strúhanku a primačkáme rukami.
Vložíme do rúry a pečieme cca 15-20 minút, aby bol losos ešte ružový v strede.

Jablká v župane

Keď sa povie "jablká v župane" vždy si vybavím nagymamu, ako nám ich vyrábala, keď sme boli so sestrou malé.
Krásne to voňalo a ja som si vždy, ako správny nedočkavec, popálila jazyk. Lebo som ich jedla rovno z panvice.
S deťmi máme takú dohodu, že nedele majú sladkú večeru. Možností je veľa, viem. Napadlo mi však, že by som mohla na nich vyskúšať práve tento recept. Že, či im to bude chutiť rovnako ako v detstve mne.
Chutilo. Aj jazyk si popálili, napriek tomu, že som upozorňovala, že je to horúce.
A ja som sa v spomienkach vrátila na chvíľu do detstva.
Recept si sem ukladám, lebo verím, že to nebola posledná nedeľa, kedy som ich robila.

Na cca 3 jablká potrebujeme:
110 g múky-ja som mala hladkú špaldovú, nabudúce skúsim celozrnnú
1 vajce
1 lyžica práškového cukru
1,5 dcl mlieka
štipka soli
škoricový cukor, vanilkový cukor
kokosový olej

Z múky, vajca, cukru, soli a mlieka spravíme cestíčko, ktoré necháme odpočívať v chladničke, kým si očistíme jablká. Tie ošúpeme a nakrájame na kolieska cca 1,5cm, vyberiem stred. Posypeme vanilkovým cukrom a môžeme obaľovať v cestíčku, ktoré musí byť primeranej hustoty aby veľmi nestekalo. Vyprážame dozlata na kokosovom oleji. Na tanieri posypeme škoricovým cukrom.

Kuskus s tuniakom a cícerom

S touto dobrotou sa musím podeliť. Ľahké, zdravé jedlo, ktoré si veľmi rýchlo pripravíte a v krabičke na druhý deň odnesiete do práce, ako ja.
K tomuto receptu ma inšpirovala kamarátka Veronika, ktorá mi ospevovala tento produkt od Rio Mare.

A tak som si ho kúpila, ochutnala a musela uznať, že je to naozaj vydarené. Ale.....za tú cenu 3,49 za 160 g!! Vrhla som sa do prípravy a musím povedať, že aj doma sa to dá pripraviť rovnako vydarene:-)
Tak ak by ste aj vy niekedy večer o 22,00 nevedeli čo do krabičky, skúste toto, je to hotové šup-šup :

Potrebujeme:

hrnček kuskusu
konzervu tuniaka
konzervu cíceru
červenú papriku
olivy
čerstvé oregáno alebo iné obľúbené bylinky
kurkumu
citrónová šťava

Kuskus pripravíme podľa návodu, teda iba zalejeme horúcou vodou alebo vývarom, zakvapneme olivovým olejom, posolíme a necháme vsiaknuť tekutinu. Na hrnček kuskusu potrebujeme cca 1,5 hrnčeka tekutiny. Potom už iba zamiešame ostatné suroviny a je hotovo. Kto má chuť môže si hotové jedlo posypať ešte kúskami feta syra.

Samé zdravé veci. Teraz malé vzdelávacie okienko - vedeli ste, že kurkuma je vhodnou prevenciou cukrovky a môže pomáhať aj v boji proti obezite? Kurkuma obsahuje látky účinkujúce ako prevencia rakoviny a ochorenia srdca a ciev. Podporuje funkciu vnútorných orgánov, čistí krv a pomáha ochraňovať kožu pred kožnými ochoreniami. Výskumy dokazujú, že spomaľuje progresiu Alzheimerovej choroby.
Cícer má vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín, ktoré pôsobia na znižovanie hladiny cholesterolu a udržujú našu pokožku jemnú a vláčnu. Veľké množstvo vlákniny pôsobí ako prevencia tzv. civilizačných ochorení (srdcovocievne, rakovina hrubého čreva, obezita). V kombinácii s obilovinami je výborným zdrojom dobre využiteľných bielkovín a aminokyselín.
O tom, že rybky sú zdravé sa ani nemusím rozpisovať, však?

Lucy v EMME

              Tíško som sledovala moje obľúbené blogerky v EMME a tešila som sa ako im to sluší a aké vymysleli parádne recepty. Až raz......sedím si na pláži a tu zrazu správa.....či by som nechcela navariť aj ja pre októbrovú EMMU.
No jasné, že chcela. Tak som tu.  A poviem Vám, veľmi som si to užívala. V neposlednom rade určite aj preto, že dievčatá - Broňa Horváthová, Júlia Šimáková a Eliška Pichoňská sú veľké profesionálky a pohodové baby. Skôr som mala pocit, že som si zavolala kamošky na obed a kávu. A popri tom vznikli parádne fotky a ostatné už môžete vidieť v EMME. Mimochodom, už ju mate? Ak áno, dúfam, že som Vám narobila chúťky a niečo z receptov aj vyskúšate. A dáte mi vedieť. Tu hľa, malá návnada:-)

               

Čokoládovo-mätové šálky

inšpirácia Apetit5/2013

Tieto šálky som zazrela a hneď som vedela, že ich musím vyskúšať. A hlavne mám od babičky ideálne šálky na tento dezert. Je to úplne jednoduchá záležitosť a hlavne sa môžete vyhrať v kombinácii chutí. Pôvodný recept je s earl grey čajom, ja som si vybrala mätovú variantu, pretože sa mi opäť rozrástla na záhrade mäta. Už som urobila mätový sirup, teraz boli na rade šálky.

Potrebujeme:

cca 4 vetvičky mäty
1 dcl mätového sirupu - môže sa vynechať
250 ml smotany na šľahanie
200 ml mlieka
400 g horkej čokolády, pre milovníkov sladších chutí, aj mliečna, príp. biela môže byť

Do hrnca dáme mlieko a šľahačku, pridáme čerstvú mätu a privedieme k varu, necháme cca15 minút lúhovať. Potom vyberieme mätu a ak je zmes vychladnutá mžeme si ju trošku prihriať aby nám rozpustila čokoládu. Horúcou zmesou prelejeme čokoládu a miešame, kým sa rozpustí. Ja som pridala ešte z môjho mätového sirupu.
Nalejeme do šálok a dáme dobre vychladiť.

Mangovo-čokoládová penová torta

                                                           inšpirácia tu : http://berry-lovely.blogspot.sk/

Mám to takto : uvidím krásnu tortu, a musím ju vyskúšať! Potom už len hľadám príležitosť, čo nie je až taký veľký problém, keďže návštevy sú u nás na každosobotnom poriadku. Alebo nedeľnom. Alebo piatkovom. Alebo aj piatkovom a sobotnom. Máme to radi, tešíme sa z toho, že niekoho pohostíme dobrým jedlo, vínkom, posedím a porozprávame sa.Túto tortu som objavila a hneď som mala aj šancu ju vyskúšať. A hneď som ju aj chcela vyskúšať lebo mango milujem. Lebo čokoláda a mango.....tam sa nedá nič pokaziť! Jedna vec ma mrzí, že som zatiaľ nemala šancu ochutnať také naozajstné mango, niekde v krajine kde rastú na stromoch ako u nás jablká. Tí, čo to ochutnali totiž hovoria, že mangá dovezené na Slovensko, veľa spoločné, s poriadne na strome dozretým mangom, nemajú. No, raz snáď:-)

Potrebujeme:

na korpus v 24cm forme:
5 vajec
125 g cukru
1 štipka soli
60 g tmavej čokolády
100 g mletých mandlí

Vyšľaháme žĺtka s 25 g cukru do peny, rozpustíme čokoládu vo vodnom kúpeli a mierne vychladnutú ju primiešame k žĺtkam.
Vyšľaháme bielka do peny a pridáme k nim zvyšných 100g cukru, žĺtka s čokoládou a nakoniec mandle.
Upečieme pri 160 st./cca 40 minút. Toto som v mojej rúre nemerala, takže presný čas neviem, ale ak pichnete špajlu a vytiahneme čistú, je hotovo.

čokoládová pena:

65 g mliečnej čokolády
65 g tmavej čokolády (70%)
3 žĺtka
7 g práškovej želatíny
50 ml šľahačky
50 ml pomarančového likéru (napr. Grand Marnier)
400 ml šľahačky

Rozpustíme čokolády vo vodnom kúpeli a vyšľaháme žĺtka až do krémova.  V malom hrnci zohrejeme 50 ml šľahačky s pomarančovým likérom skoro až do vretia a pridáme želatínu. Potom pridáme rozpustenú čokoládu a nakoniec žĺtka. Necháme mierne vychladnúť a primiešame vyšľahnú šľahačku.

Vychladnutý korpus rozkrojíme a spodný diel vrátime do formy, navrstvíme čokoládovú penu, prikryjeme s druhou časťou korpusu a dáme vychladiť aspoň na hodinu.

Zatiaľ si pripravíme mangovú penu :

5 plátkov želatíny
1 vajce
1 žĺtok
80 g cukru
200 g mangového pyré
220 ml šľahačky

Do studenej vody si dáme napučať želatinu. Na pyré som použila 3 mangá, ktoré som očistila, nakrájala a na kvapke vody udusila v hrnci a potom zmixovala. 
Vo vodnom kúpeli miešame do peny vajce, žĺtok a cukor, kým celá masa dosiahne cca 70stupňov a začne trochu hustnúť. Dáme dole z ohňa a primiešame vyžmýkanú želatínu a miešame, kým sa rozpustí. Pridáme mangové pyré a zamiešame. Môžete pridať aj limetkovú alebo citrónovú šťavu, lebo mango bolo málo kyselkavé a mne to tam trošku chýbalo. Necháme mierne vychladnúť a zamiešame vyšľahanú šľahačku.
Vylejeme na vrchnú časť korpusu a necháme aspoň 3 hodiny chladnúť. Nechala som do druhého dňa.

mangová glazúra :

1 plátok želatíny
20 g cukru
30 ml vody
80 g mangového pyré
Dáme si napučať želatínu do studenej vody a zatiaľ zohrejeme vodu s cukrom a miešame, kým sa rozpustí. Dáme dole z ohňa a pridáme pyré a vymačkanú želatínu. Miešame, kým sa rozpustí. Vylejeme na stuhnutú mangovú penu a dáme opäť vychladiť.
Odstránime okraj tortovej formy a dekorujeme čokoládou a mangom.

Londýn nielen na tanieri

              Pred rokom som písala o Barcelone, ktorú sme s mojím mužíčkom navštívili. Tento rok sme si vybrali Londýn. Rozhodovanie bolo ľahké, keďže sme dostali pozvanie od našej úžasnej kamarátky Tinky, ktorá tam už 7 rokov žije. Cesta lietadlom mi ubehla veľmi rýchlo. Dva dni pred odletom totiž krstila svoju knižku Ako chutí masala , Miška a  ja som sa tešila, že si ju práve v lietadle prečítam. Kniha je úžasná, zaujímavá, dojemná, veľmi ľahko sa číta a hneď ma nachutila na indické recepty.
     
       Pristáli sme v Londýne na Lutone a tak sme ešte asi 50 minút cestovali autobusom do centra, kde nás už vyzdvihla naša skvelá sprievodkyňa Tinka. Keďže býva blízko Hyde Parku, naše prvé kroky smerovali tam. Už tam som vedela, že sa mi Londýn bude veľmi páčiť. Všetci v parku totiž behali. Tam bolo ľudí ako na promenáde. Hneď som mala chuť obuť si tenisky a prebehnúť sa s nimi.

      Ďalšia destinácia, keďže už sa stmievalo bola pub. Tých majú veľa a všetky majú svoju typickú atmosféru.Veľa ich býva na rohu ulice a Angličania postávajú aj v 10 stupňoch pred vchodom a v tričkách s krátkym rukávom popíjajú studené pivo. Musím povedať, že na to aké býva Londýnske počasie premenlivé, vystihli sme jeho krajšiu periódu. Skoro po celý čas pobytu sme mali slniečko. Domáci chodili v šľapkách a tričku ale mne bola zima, skoro stále:-)

Ďalší deň sme toho stihli veľmi veľa. Hneď zrána sme sa vybrali k Buckinhamskému palácu.

Nedalo sa ísť dnu, čo je možné iba vtedy, keď je kráľovná vo svojom letnom sídle - v auguste a v septembri, tak sme si ho iba obišli celý dokola. Stihli sme dokonca aj výmenu kráľovskej gardy.

Ďalšia zástavka bola Elizabeth Tower alebo stavba skôr známa pod menom Big Ben. V skutočnosti je Big Ben pomenovanie najväčšieho zvonu, ktorý vo veži je a odbíja každú celú hodinu. Okrem neho sú tam ešte štyri ďalšie zvony, ktoré odbíjajú štvrťhodiny.

A ďalší pohľad už nám padol na London Eye alebo Londýnske oko, tretie najväčšie vyhliadkové koleso na svete. Je vysoké 135 metrov, má 32 kabínok a stojí na južnom brehu rieky Temže. Dostali sme sa aj dovnútra ale o tom až neskôr:-). Najprv sme totiž išli vyhliadkovou loďou do Greenwichu.

 A naskytol sa nám takýto úžasný pohľad na celý parlament. Ten ma asi z celého Londýna najviac uchvátil.

Po ceste sme videli veľa krásnych a významných stavieb. Jedna z nich bola aj najvyššia budova v Európe - The Shard - črepina, 310 metrový mrakodrap. Pôvodný názov budovy bol London Bridge Tower, keďže v jej blízkosti sa nachádza slávny most. Neskôr sa jej začalo hovoriť Shard of Glass -sklenená črepina, nakoniec zostala len prvá časť pomenovania.

Tu už sa blížime ku Greenwichu.

 Po ceste sme aj vyhladli a tak sme sa zastavili na trhu, kde boli zastúpené rôzne kuchyne.

 Skončili sme pri kórejskej lebo tam bol jeden macher, ktorý robil vlastnoručne cestoviny, čo vyzerali veľmi lákavo. Ochutnali sme aj takéto taštičky, ja som si dala vegetariánske, no mali sme aj mäsové a samozrejme tie rezance s jahňacím mäskom. Všetko bolo mňam.

 Naťahovanie cestovín.

 Príprava nášho obeda.

 A výstup ku kráľovskému observatóriu, ktorý určuje štandardný svetový čas už viac ako tri storočia. Aj som sa po tom obede trochu zadýchala, taký to bol kopčisko.

Ale za ten výhľad to stálo. Royal Naval College (Kráľovská námorná akadémia). Ide o barokový palác, ktorý bol v 17. storočí postavený na mieste bývalého stredovekého kráľovského hradu, v ktorom sa narodilo niekoľko členov Tudorovskej dynastie.

No a cesta naspäť a pohľad na Tower bridge.

 Pouliční umelci.

 Prehliadka mesta pokračovala v ten istý deň ešte do China town a Soho.

Po náročnom ale očarujúcom dni  nás večer čakala parádna odmena. Večera vo výbornej reštaurácii. Ako som spomínala, že som dostala chuť na nejaké indické jedlo, tu som to mohla zrealizovať. Dala som si jahňacie karí. Bolo výborné, aj s naan plackou. Musím to už konečne aj doma vyskúšať!
Mali sme aj výborných spolustravníkov, ktorým nevadilo,že sa musia so svojim jedlom podeliť a tak som vyskúšala aj....

 lososa,.....

 teľaciu pečeň......aaaach

 a aj nejaký ten dezert:-))....oooooch

 Plán na druhý deň bol menej náročný. Čakali nás Malé Benátky a Camden town. Uchvacujúce boli pre mňa aj double decker-e a taxíky. Taxíky sú v Londýne skoro všetky čierne, v retro štýle, niektoré polepené reklamami.  Jedným sme sa aj viezli. Netušila som, že je taký priestranný, zmestia sa tam až štyria ľudia. Nemá totiž kufor. Double decker je tiež fascinujúci. Keď sme sedeli hore, mali sme výborný výhľad a z tej vysokej perspektívy má človek pocit, že šofér každú chvíľu do niečoho určite narazí.

 Malé Benátky - Little Venice sú kúzelným miestom uprostred rušného Londýna. Breh lemujú stromy a krásne vilky, kaviarne a reštaurácie. Nalodili sme sa na jednu vyhliadkovú loď, ktorá nás odviezla do Camden townu.

Práve v tejto štvrti na severe Londýna a kúsok od slávneho Nothing Hillu sa každý víkend konajú obrovské trhy. Tie sú jednou z najnavštevovanejších a najpopulárnejších turistických atrakcií. Zrejme najznámejší je Stable market, ktorý sa koná vnútri bývalých stajní. Nakúpiť sa tu dajú predovšetkým starožitnosti, alternatívna móda alebo staré knihy a gramofónové platne. Hneď vedľa paralelne prebiehajú trhy Camden Lock Market a Camden Canal Market, kde si prídu na svoje hlavne chuťové bunky.

Stánky rozprestierajúce sa na brehu kanála Regents Canal ponúkajú neuveriteľné množstvo pochúťok z celého sveta. Zoženiete tu snáď úplne všetko od kuchyne thajskej až po mexickú.

 čínska kuchyňa.....

 indická kuchyňa.....

 bronzové plastiky koníkov, ktorí tu vraj mali aj svoju nemocnicu.....

 a odchádzajúci pohľad z druhého poschodia autobusu.....

 Večer nás opäť čakala zaujímavá večera. Balloon bread bol krásny a s hummusom strašne dobrý.

 Tu už sú moje raňajky nasledujúceho dňa - eggs Benedict. Síce sú to typické americké raňajky ale aj tak som si ich chcela vyskúšať. Na sladkom pečive opečená slaninka, stratené vajce a holandská omáčka. Zjedla som iba polovicu a aj tak bolo moje najbližšie jedlo po týchto raňajkách o 17-tej:-)) Mužíček mal typické anglické raňajky - vajíčka so slaninkou, opečenými hríbmi, paradajkami a hriankou. Aj som to odfotila a až na fotke sme zistili, že tam niečo chýba. Fazuľa! No nič, snáď nabudúce....

 S plným bruchom sme sa presunuli na London eye - Londýnske oko. Mali sme obavu, že tam vystojíme dieru ale bolo to výborne zorganizované. Otvorených bolo 14 pokladní z ktorých nás zaviedli rovno do sály, kde nám premietli cca 10 minútový 4D film o vyhliadke. Potom sme plynulo prešli do rady na OKO a tam sme čakali asi iba 5 minút a už sme sa vyvážali do oblakov. Pri návšteve Londýna si teda určite túto atrakciu nenechajte ujsť.

Pohľad na novú stanicu a železničný most.

Najfascinujúcejší pohľad na celý parlament a Big Ben.

 Posledný pohľad z lietadla na ceste domov.

Londýn je úžasný a určite sa nedá všetko stihnúť za tých pár dní, čo sme tam strávili ale určite sa dá navštíviť aj niekoľko krát a vždy objavíte niečo nové. Takže, ako plán do budúcej návštevy som si dala, že určite musím vidieť Windsorský zámok, anglický vidiek, Soho v noci a nejakú divadelnú šou.