utorok, 28. februára 2012

Višňovo-marcipánový krehký koláčik

Aj u Vás zostáva stále nedojedený kompót višní alebo čerešní? U nás to funguje tak, že keď sa pečie kura, otvoríme pre deti čerešňový kompót. Každé dieťa zje asi 6 čerešní a kompót dáme do chladničky. Potom tam stojí a čaká a stojí a čaká. Až kým na ňom nezačne rásť nový život. Áno, pleseň. A celý kompót potom putuje do koša. Ja mám trochu problém vyhadzovať jedlo. Vidím tie chúďatá hladujúce po celom svete, ktoré ani nevedia čo sú to čerešne, nieto ešte kompót....
Takže teraz som pleseň predbehla ja a začala som googlit recept na višňový koláč. Lebo tentokrát boli otvorené višňe. A našla som ho na blogu Ire. Presne takto nejako som si ho predstavovala. A tak som sa do toho pustila. Ako to už býva, trošku som ho pozmenila, lebo namiesto čerstvých višní som použila kompót.
Potrebujeme:
Na cesto:
250 g polohrubej múky
50 g mletých mandlí
70 g cukru
125 g masla
1 vejce
1 žloutek
štipka soli
Na náplň :
100 g marcipánu
1 višňový alebo čerešňový kompót
vanilkový cukor
šťava z polky citrónu
škorica 1/2 lyžičky
cca 2 PL solamyl
Múku, soľ, cukor zmiešame s na kocky nakrájaným maslom, pridáme vajce a žĺtok a vypracujeme hladké cesto, ktoré dáme na hodinku do chladničky.
Zatiaľ si pripravíme višne. Šťavu zlejeme a zmiešame so solamylom, cukrom, citrónovou šťavou a škoricou. Varíme, kým sa nám neurobí rôsol, potom pridáme višne a ešte chvíľu povaríme. Necháme vychladnúť. Nemusí to byť veľmi husté, také aby sa to dalo miešať. Ak je treba rozrieďte to malinovkou.
Zoberieme cesto a 2/3 vmačkáme do formy, 1/3 si odložíme na mriežku. Na cesto postrúhame marcipán a na neho dáme višňovú zmes. Mne sa to podarilo naopak, lebo som pri výrobe telefonovala a trochu mi ten marcipán pri pečení v tých dierkach cez mriežku obschol, takže určite ho dávajte pod višňovú zmes. Aj to krajšie vyzerá.
Na vrch koláča vyrobíme mriežku a potrieme ju žĺkom zmiešaným s lyžicou mlieka.
Pečieme pri 180 st. cca 45 min., kým mriežka zozlatne. Ire ďakujem, koláčik bol fantastický!!

pondelok, 27. februára 2012

Losos s citrónovou omáčkou a zemiakovými pusinkami

Tak toto patrí ešte k tomu nedeľnému obedu, kde si môj muž vyžiadal panenku a my ostatní sme mali lososa. Lososa a jeho prípravu asi netreba veľmi vysvetlovať. Len vysvetlím ten zvláštny tvar na tanieri. My totiž nekupujeme klasické filety alebo ako nazvať tú peknú nôžku podlhovastú. Kupujeme tzv.odrezky z lososa priamo v predajni rýb. Teta, čo tam predáva nám totiž objasnila, že tieto odrezky sú najfajnovejšie mäsko na lososovi, také ako panenka a sviečková. A nám to zachutilo. Dávam to iba na olivový olej, mierne posolené do rúry upiecť a deti to jedia so zemiakovou kašou. Tento krát som ale experimentovala s pusinkami, ktoré som objavila u Pavlínky a veľmi sa mi páčili. Deti sa išli za tým potrhať:-)
No a na citrónovú omáčku ma navnadila susedka Martinka, ktorá mi o nej rozpávala, že si ju dala v reštaurácii a veľmi jej to chutilo. Takže výzva. Išla som do toho:-). Vážne to bolo skvostné a úplne jednoduché.
Na citrónovú omáčku potrebujeme - šľahačku, šťavu z pol citróna, štipku cukru, soľ a korenie. Ja som dala štyroch farieb. Takže si dáme variť šľahačku so soľou a korením. Chvíľu povaríme aby nám zhustla a prilejeme citrónovú šťavu. Lejeme opatrne, aby to nebolo veľmi kyslé, priebežne ochutnáme. Ak sme to prehnali, môžeme dať štipku cukru. No a už iba polejeme lososa, pridáme pusinky a máme hotovo.

Plnená panenka s omáčkou zo zeleného korenia a zemiakovými pusinkami

Tento recept vznikol úplne narýchlo. V túto slnečnú nedeľu. Kázala som mužovi vybrať z mrazničky lososa na nedeľný obed a nebol by to on keby nevybral aj nejaké mäso. Voľba padla na panenku. Chcela som ju štandardne naložiť ale pri krájaní mi napadlo, že kus nechám a naplním. Ale čím? Tak som dumala a vydumala túto kombináciu. Úplne jednoducho panenku nakrojíme tak aby nám vznikol plát a jemne vyklepeme, posolíme a okoreníme. Potrieme pestom, poukladáme sušené paradajky, mozzarellu a zavinieme. Ja som to pre istotu zaviazala. Na steakovej panvici som to z každej strany opiekla a dala na 10 minút na 200 st.do vyhriatej rúry dopiecť. Mäsko bolo pekné, trošku ružové, ani suché ani nedopečené.
A môj vynaliezavý muž si k tomu ešte prirobil omáčku zo zeleného korenia. Mne to k tomu veľmi nepasuje, ale .....čo už s ním:-) Omáčka má široké využitie v steakovej oblasti. Je výborná k jelením aj k hovädzím steakom. A kľudne ju použijem aj k tej naloženej panenke, ktorú budem cez týždeň robiť ako minútky.
Na omáčku potrebujeme:
maslo, najlepšie bylinkové - 2 PL
cesnak 2 strúčiky malé
šlahačku alebo smotanu na varenie cca 1dcl
víno cca 1 dcl
nakladané zelené korenie 3 čl
kapary 1 čl
horčica 1čl
Na masle si speníme cesnak, pridáme zelené korenie, víno, kapary, horčicu, podľa chuti soľ. Chvíľku varíme a potom zmixujeme. Zjemníme šľahačkou.

No a na záver ešte k tým pusinkám. To som sa inšpirovala u Pavlínky na tomto úžasnom recepte. Takže komplet recept na zemiakové pusinky nájdete tam.

pondelok, 20. februára 2012

Domáce talianske cestoviny a pizza s Marcelom Ihnačákom

Tak sa mi to konečne podarilo. Absolvovala som prvý z dvoch kurzov, ktoré som dostala od mužíčka k septembrovým narodeninám. Bolo to cez školu varenia pre gurmánov, ktorá sa nachádza vo Svätom Juri, v  krásnom starom zrekonštruovanom vinárskom dome.  Kúrili sme si v piecke, varili ale na šporáku:-). Bolo nás iba šesť plus Marcel, čo bolo veľmi príjemné lebo každý si myslím všetko vyskúšal.
Priznám sa, že môj motív na prihlásenie sa práve do tohto kurzu bol, po prvé Marcel Ihnačák a po druhé fakt, že som ešte nikdy nerobila domáce cestoviny. Nejako k tomu neprišlo. Môj muž cestovinový nie je a deti....no na to aby to jedno dieťa jedlo iba s kečupom a druhé iba so syrom im naozaj stačia cestoviny kupované. A budú mať kľudnú matku, ktorá sa nebude vášniť pol dňa s výrobou cestovín.
Dozrel však čas a okolnosti a ja som si to chcela vyskúšať a hlavne ochutnať od takého majstra akým Marcel v Talianskej kuchyni určite je.
Po spoločnom zoznámení a oblečení záster prišli prvé úlohy. Začalo sa pripravovať mnou asi najočakávanejšie cesto na cestoviny. Na 400g hladkej múky išli 3 celé vajcia, 2 žĺtky a 1 lyžica olivového oleja.Úplne presne by to malo byť tak, že na 400g múky ide 200 g žĺtok. Najlepšie je pridávať iba žĺtka, lebo bielka nerobia peknú farbu a oxidujú. Na chuti to však vraj veľký rozdiel nie je. Takže sme to všetko nasypali do mixéra a miešalo sa. Tým, že som to nikdy nerobila, bola som prekvapená konzistenciou cesta. Aké je tvrdé.
Trošku sa nechalo odležať, potom sa trochu povaľkalo a mohlo sa ísť na to. A tu som sa prvý krát zamilovala do robenia cestovín a do strojčeka, ktorý ich vyrába. To je úplná paráda. Strčíte to tam a vychádzajú takéto krásne pásy, z ktorých potom robíte lasagne, ravioli, tagliatelle, špagety, no čo len chcete.
Nie je to krásne takýto plát na cestoviny? A aj mne sa celkom darilo. Kľudne by som ich vyrábala aj pol dňa a naozaj mi hneď v hlave vírili myšlienky koho, kedy a ako pozvem na prvý cestovinový žúr:-)
Na prvý recept sme potrebovali tagliatelle. A boli s kuracími pečienkami, paradajkami a majoránom. Práve ich vyrábam:-)
V panvici sa zatiaľ na olivovom oleji opražili pečienky s tromi strúčikmi nadrobno posekaného cesnaku. Podliali sa bielym vínom, dochutili soľou, korením. Chvíľu necháme vypariť víno, pridáme konzervu paradajok a dusíme 10 minút. Potom prihodíme uvarené tagliatelle, čerstvý majorán a premiešame. Posypeme parmezánom a zakvapneme olivovým olejom. Bolo to výbornéééé. Ale to si isto viete predstaviť.
A porcia pre každého.
A tu už sú pripravené plnky na ravioli. Tu som sa druhý krát zamilovala. Tekvicová plnka.....to je niečo neopísateľné. Nie každý má asi rád nasladlú chuť maslovej tekvice, ale toto v spojení s mascarpone, chilli, čiernym korením, soľou a kvapkou citrónu, Marcel za toto máš u mňa jednotku s hviezdičkou tri krát podčiarknutú.
Tu však najskôr vidíte prípravu špenátových ravioli. Na dlhý plát cesta si dáme kôpky špenátovej plnky. Na ňu potrebujeme čerstvý špenát podusený s na cesnaku a chilli papričke. Potom sa vyžmýkal a v mixéri nadrobno nasekal. Pridalo sa k nemu vajce, citrónová kôra, ricotta, cesnak, soľ a korenie.
Do plnky sa vyhĺbi malá jamka, do ktorej jemne položíme žĺtok.
Vodou navlhčíme okraje okolo plnky, prikryjeme druhým plátom cesta a pritlačíme ruky okolo plnky.
Vidíte ako tam tie žĺtka krásne presvitajú?
Nakrájame na ravioli a dáme na tri minúty do vriacej vody.
Na panvici sme si zatiaľ na ravioli spravili omáčku pozostávajúcu z masla, mäty, petržlenu a bieleho vína. V tom ravioli pekne vykúpeme a servírujeme.
Takto krásne sa zmestili do woku.
A ešte chýba parmezán. Tiež fantázia to vajíčko, ktoré sa roztečie keď si to prekrojíte, s tým špenátikom a cestovinou. Jajajaj. 
No a tu už prichádzame k môjmu najobľúbenejšiemu receptu kurzu. Mali byť ravioli ale nakoniec sme sa naučili robiť aj tortellini. Plnka tekvicová. Omáčka rovnaká ako na ravioli.
Toto čoskoro doma určite urobím. Kto sa hlási na ochutnávku:-)?
A dostávame sa aj k pizza cestu. Tu už sa mieša z kila múky, polky droždia, vody a soli.
Takto krásne nám nakyslo.
A tu už majster Marcel ide na vyhadzovanie.
A aby sme nerobili iba takú obyčajnú pizzu, do okrajov sme schovali syr a zrolovali.
Prvá pizza s olivami, paradajkami, suchou salámou, paprikou a tuším aj cibuľkou sa síce chuťovo vydarila ale pri prechode z plechu na tanier sa potrhala a tu už vidíte Marcela v akcii ako kamufluje diery v ceste baby špenátom:-))
Ďalšia pizza so špargľou, chilli, ricottou a vajíčkom.
A ešte bola aj tretia s kuracím mäsom, červenou paprikou a baklažánom. A možno, že aj s inými prísadami ale to som už nestíhala sledovať, lebo som vyrábala cestoviny:-)
V závere ešte špagety s kuracím mäsom, chilli, bylinkami a dobrotami.
Už sa to servíruje.
A opäť porcia pre každého, už značne prejedeného účastníka. 
A spoločná foto na záver so slimákmi z pizza cesta plnenými syrom práve vytiahnutými z rúry.
Resumé z kurzu z mojej strany je také, že by som si to kľudne ešte raz vyskúšala. Bolo to výborné a naučila som sa presne to, čo som chcela. Vyrábať domáce cestoviny a pizzu. Určite to v budúcnosti zužitkujem.

sobota, 18. februára 2012

Zimná zeleninová torta

http://prouditaliancook.blogspot.com
Keďže som stále naladená na zeleninovej vlne, tento krát to bude zmes rôznej zeleninky prekladanej syrom.
Potrebujeme:
veľa syru, čo máme radi - parmezán, mozzarella, eidam,....
zeleninu akú máme radi, ja som použila
maslovú tekvicu, baklažán, cukinu, červenú cibuľu, šampiňóny, červenú papriku. Všetko si na plechu potretom olivovým olejom najprv v rúre posolené ugrilujeme. Potom vyberieme tortovú formu, čo najmenšiu. a ukladáme. Naspodok som dala baklažán, posypala syrom, potom tekvicu, posypať syrom, červenú cibuľku, opäť syr, cukina, šampiňóny, opäť tekvicu a červenú papriku. Všetky vrstvy prekladáme syrom. Podľa mňa by bolo dobré ju podávať so šalátom z čerstvej zeleniny, prípadne iba paradajkovým šalátom.
A ešte Vám poviem ako táto moja torta skončila. Robila som ju neskoro večer, bolo asi 22. hodín keď som bola hotová a tak som ju iba nakrojila, odfotila, prikryla a dala na terasu, lebo do chladničky sa mi nezmestila. Začínate tušiť kto si na nej pochutil ešte pred tým ako som ju aspoň ochutnala! No áno. Mačky. Tak nech im padne na úžitok. Ja si urobím druhú:-))

štvrtok, 9. februára 2012

Frittata alebo poctivá slovenská omeleta so syrom, špargľou a cherry paradajkami

         Toto mi tak napadlo, keď som bola v obchode a rozmýšľala akú zeleninu si to pripravím na ďalší obed. Padla mi do oka špargľa. Nebola to úplne najšťastnejšia voľba, lebo špargľa mimo sezóny a ešte z Peru, no veru. Kým som sa dostala k spracovaniu, už vyzerala chuderka všelijako a tak som ju musela tak  poodkrajovať, že z nej zostalo iba toľko, čo stačilo na malú omeletku z dvoch vajec. Ale bola výborná. 
Potrebujeme na ňu 2 vajcia, špargľu, hrsť akéhokoľvek syra, mlieko, soľ, korenie a cherry paradajky. Špargľu si povaríme vo vriacej, posolenej vode, asi 3 minúty od vretia a opláchneme studenou vodou. Vajcia si vyšľaháme, pridáme trošku mlieka, syr a osolíme. 
Nalejeme na panvicu v ktorej sme si rozohriali trošku oleja a poukladáme a povtláčame navrch špargľu a na štvrťky nakrájané paradajky. Dáme na najmenší plameň a pečieme. 
Dá sa to pripraviť aj v rúre, ak máte dobrú panvicu s kovovou rúčkou. Ja takú síce mám ale pri príprave som na ňu zabudla. Trvá to dlhšie, buďte trpezliví a nepridávajte plameň, lebo zospodu prihorí.
A konzumujeme, najlepšie ešte s nejakou čerstvou zeleninkou.


utorok, 7. februára 2012

Tvarohové pité

Taká stará ale fantastická klasika. Zimný koláčik na dlhé večery. Výborný je aj jablkový ale tento krát bol v chladničke tvaroh a tak sa dočkal takéhoto defilé.A nie, nebojte, diéta pokračuje, tento koláčik som piekla asi pred dvomi mesiacmi.
Potrebujeme:
do okrúhlej formy dávam polovičnú dávku, na plech všetko 2x
250 g polohrubej múky
1 vajce
125 g masla
100 g cukru
1 lyžičku prášku do pečiva
všetko zmiešame a odložíme na hodinku do chladničky
Na tvarohovú plnku:
1/2 kg tvarohu
1 vanilkový puding
250 ml mlieka
50 g masla
50 g hrozienok
90 g práškového cukru
1 vanilkový cukor
2 vajcia
citrónová kôra
Uvaríme puding a necháme ho vychladnúť. Zvlášť si vymiešame žĺtky s cukrom a neskôr aj maslom. Na záver zmiešame tvaroh, puding, žĺtkovú zmes, pridáme hrozienka a citrónovú kôru. Do tejto zmesi opatrne pridáme vyšľahané bielka.
Cesto si rozdelíme na dve časti. Jednu časť si vyvaľkáme a natlačíme do formy, pridáme plnku a na vrch rozprestrieme druhú časť cesta. Cesto popicháme vidličkou, potrieme mliekom a dáme piecť na 180 st.cca 40 min.